Stanovisko k vyjadreniu Lesov SR š.p. k mníške veľkohlavej | My Sme Les - občianska iniciatíva

Stanovisko k vyjadreniu Lesov SR š.p. k mníške veľkohlavej

Adresované Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Lesom SR š.p.

17. apríl 2019


Listom zo dňa 8. marca 2019 sme Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zaslali výzvu proti použitiu leteckých postrekov v dubových lesoch. Vo výzve sme dôrazne žiadali, aby ministerstvo bezodkladne zamedzilo leteckej aplikácii postrekov proti mníške veľkohlavej či iným hmyzím „škodcom“ v dubových lesoch. Na našu výzvu samotné ministerstvo však nereagovalo. Vyjadrenie k tejto výzve sme ale dostali od Lesov SR š.p. K uvedenému vyjadreniu č. 11021/2019 zo dňa 13.3.2019 vydávame nasledovné stanovisko.

Premnoženie v číslach

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “v podmienkach LESOV SR, š.p., sa potvrdilo premnoženie mníšky veľkohlavej (2 znášky na kmeň a viac) na celkovej výmere cca 1 678 ha”. Z uvedeného tvrdenia nie je jasné, či išlo o metodicky správne zisťovanie početnosti znášok. V stanovisku sa uvádza údaj 2 znášky na kmeň a viac, v zmysle metodiky, má ísť o priemerný údaj, získaný spriemerovaním počtu znášok na 100 náhodne vybraných stromoch. V stanovisku sa ale o priemernej hodnote nehovorí, čo budí dojem, že stačilo nájsť dve znášky na strom, na to, aby bolo konštatované premnoženie. Nie je jasné, ako týmto spôsobom, bola identifikovaná celková plocha, a či takto získané údaje boli zamerané presne v teréne, alebo stiahnuté na jednotlivé JPRL. Druhým spôsobom by pravdepodobne došlo k umelému navýšeniu plochy s premnožením!

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “najviac postihnuté sú Odštepné závody Levice a Smolenice. Na základe terénnej kontroly sa vybrali tie lokality, ktoré má zmysel ošetriť (porasty cenné, súvislé, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti vodných zdrojov, prípadne chránených území). Ide o porasty v prvom a druhom stupni ochrany. V prvom stupni ochrany vo výmere 659 ha, v druhom stupni ochrany 876 ha. Spolu ide o predpokladanú výmeru na ošetrenie 1 535 ha”. Z uvedeného vyplýva, že zameranie na cenné, súvislé, a ďalšie významné porasty prinieslo redukciu plochy len o 143 ha. Z vyjadrenia nie je jasné, ako mohli byť vyselektované porasty v chránených územiach, ak zároveň sa v druhom stupni ochrany (a teda v rámci osobitne chráneného územia) vyskytuje viac ako polovica cieľového územia.

Postrek Biobitom, riziká a negatívne vplyvy

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “(BIOBIT XL) pôsobí ako požerový jed. Húsenice po konzumácii ošetreného lístia hynú do 5 dní. Predátory týchto škodcov nie sú ním ohrození. Nie je to kontaktný prípravok! nezanecháva v prírode reziduá a nezistila sa rezistentnosť na tento prípravok. Týmto sa stáva vysoko selektívny, lebo nepôsobí negatívne na užitočné organizmy. Aplikácia, s ktorou sa počíta, je letecká s ultra nízkou dávkou tzv. ULV postreku. To znamená, že na hektár plochy sa použijú len 3 až 4 litre účinného prípravku”. K tomuto tvrdeniu je potrebné uviesť, že negatívny dopad uvedeného postreku na predátory a užitočné organizmy nie je priamy, sprostredkovane sa prejaví negatívne, nakoľko postihuje potravnú bázu týchto druhov, čo sa negatívne prejaví na veľkosti populácie! I keď sa operuje ULV dávkou postreku, v tomto smere ide o irelevantný údaj, nakoľko ide o dostatočné množstvo pre efektívnu likvidáciu cieleného druhu.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “nie sú ohrození ľudia. Nedochádza k úhynu širokého spektra necieľových druhov hmyzu a iných článkonožcov, nedochádza k úbytku potravy pre hmyzožravé vtáky v čase kŕmenia mláďat (nakoniec, tieto chlpaté húsenice vtákom nechutia), nenarúša sa potravná sieť a zložité vzťahy v druhovo bohatých ekosystémoch dubových lesov! Nie sú kontaminované a ohrozené vodné zdroje”. Toto tvrdenie nie je založené na pravde. Práve naopak, postrekom dochádza k úhynu v rámci nedospelých štádií všetkých motýľov (rad Lepidoptera), tak denných druhov ako aj nočných, a nezávisle na živnej rastline. Zasiahnuté budú listové plochy stromov hlavnej úrovne, ako aj nižších drevinových etáží a podrastu, najmä v dôsledku celkovo nižšieho zápoja dubových lesov a neselektívneho charakteru postreku. Prostredníctvom kontaminovaného požeru tak bude zlikvidovaná dôležitá zložka ekosystému - celé populácie motýľov, čo v čase postreku predstavuje niekoľko stoviek druhov, vrátane druhov európskeho významu a druhov národného významu. Výpadok tejto zložky, predstavuje priame ohrozenie pre populácie hmyzožravých vtákov, netopierov, dravých a parazitoidných druhov hmyzu a iných bezstavovcov (mnohé z nich patria medzi druhy európskeho a národného významu) a bude tak mať vážny dopad na potravné siete, vzťahy a fungovanie ekosystému! Obzvlášť vážny dopad bude mať postrek na populácie húseničiara pižmového (druh národného významu, ktorého spoločenská hodnota je 100,- eur), ktorý je špecializovaný predátor húseníc mníšky veľkohlavej.

Holožer dubov, problém či výhovorka?

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “dubové porasty v posledných 14 rokov znižujú svoje zastúpenie a vzďaľujú sa svojmu optimálnemu zastúpeniu. V posledných rokoch sa ťažko zmladzujú (premnožená zver, klimatické zmeny ako sucho a teplo) a v konkurencii s hrabom sú potláčané”. K tomuto tvrdeniu je potrebné uviesť, že svoju úlohu v tomto stave však zohrávajú aj chybné postupy pri obnove dubových porastov, vychádzajúce z nepochopenia ekológie týchto lesných ekosystémov. Práve cyklické premnoženia mníšky veľkohlavej môžu mať súvis (tak ako v prípade iných gradácií) s posilnením prežívania semenáčikov a zabezpečení prirodzenej obnovy!

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “listy totiž nenarastú za dva týždne. Húsenice mníšky veľkohlavej zožerú listy duba v čase, keď ich najviac potrebuje - na jar, keď vytvára energiu pre svoj rast. Tým pádom strom nemôže vytvárať zásobné látky, práve naopak, musí míňať svoje zásoby energie a využiť ich na tvorbu nových listov, ktoré po 2 mesiacoch od zožratia môže strom znovu vytvoriť”. Uvedené tvrdenie o dvojmesačnej dobe potrebnej na regeneráciu listov je neodôvodnené. Každopádne listy dorastajú dostatočne efektívne na to, aby strom vo väčšine prípadov neodumrel. Občasné odumretie stromov je potrebné vnímať najmä ako dôvod dlhodobo zlého zdravotného stavu stromu.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “rovnako je takýto strom oveľa viac citlivejší na suché a teplé počasie, ktoré ho môže zabiť. Zdravý strom (neoslabený suchom, teplom, inými škodlivými činiteľmi) môže prežiť prvý rok defoliácie (odlistenie, strata listov). Avšak, opakujúca sa defoliácia výrazne taký strom oslabí a ten je náchylnejší podľahnúť iným škodlivým činiteľom”. Ide však o hypotetický a nepodložený predpoklad. Takýto scenár bol opakovane zdokumentovaný zo Severnej Ameriky, kde je mníška veľkohlavá alochtónny druh a odozva lesných ekosystémov na gradáciu nie je výsledkom dlhodobej koevolúcie.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “defoliácia rapídne znižuje úrodu semena. Následkom defoliácie mladé stromčeky môžu zahynúť. Defoliácie spôsobujú zníženie životnej energie a celkového zdravotného stavu lesných porastov a krov a znižujú ich odolnosť pred atakom sekundárnych škodlivých činiteľov”. K tomuto je potrebné uviesť, že ide o prirodzený faktor, výsledkom ktorého je selekcia v prospech odolných genotypov a zvyšovanie odolnosti celého spoločenstva voči budúcim atakom.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “jedna húsenica zožerie za svoj život asi 1 m2 listovej plochy. V jednej znáške ich môže byť až tisíc. To je 1000 m2 z jednej znášky. V čase premnoženia môže byť na jednom strome aj viac ako 250 znášok. Potenciál húseníc mníšky veľkohlavej v žere lístia je teda obrovský”. V tomto prípade ide o špekulatívnu kalkuláciu, bez reálnej hodnoty, ktorá vôbec nereflektuje mortalitu v rámci populácie prostredníctvom prirodzene pôsobiacich regulačných faktorov.

Neefektívne mrhanie verejnými zdrojmi

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “je tu strata na prírastku. Prírastok duba na 1 ha je cca 2 až 3 m3. Cena dreva na 1 m3 cca 200 €. Výmera porastov, kde sa očakáva holožer, a teda znížený prírastok, je 2000 ha (znížený prírastok sa počíta aj tam, kde je menej ako dve znášky na kmeň). Keďže duby neprídu o celý prírastok, počítame so stratou na prírastku 2 m3. Výpočet: 2 x 200 € = 400 €/ha x 2000 ha = 800 000 € a viac. Ak by odumrelo 1 % stromov po tomto holožere, vzniká ďalšia strata”. Jedná sa o hypotetické a špekulatívne tvrdenie. Predpovedať ročný úbytok na produkcii je takmer nemožné, nakoľko vplyv holožeru je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú produkciu dreva. Navyše bilancovať prírastok nie je možné medziročne, ale len v rámci dlhších časových radov, zodpovedajúcich rubnej dobe. Prírastok tiež nie je jednotný v rámci rôznych vekových tried a rôznych druhov drevín. Strata v rámci roku s holožerom môže byť bez problémov vykompenzovaná zvýšeným prírastkom v rámci priaznivejšieho roku. Kalkulácia ceny takejto škody je nadhodnotená. Ocenenie 200,- EUR za kubík dreva nezodpovedá skutočnosti, a to ani v prípade, že ide o priemernú hodnotu oceňovania dubového dreva, najmä z toho dôvodu, že premnoženie sa týka najmä porastov s dominanciou duba cerového, ktorého odhadovaná cena aj za tie najkvalitnejšie sortimenty je výrazne nižšia ako proklamovaná priemerná.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “predpokladané náklady na ošetrenie výmery 1 535 ha sú cca 125 tisíc €”. K tomuto je potrebné uviesť, že tieto náklady sa však týkajú len nákladov za postrekovú látku. Chýba odhad nákladov spojených s leteckou aplikáciou, letovými hodinami a podobne. Náklady tak budú podstatne vyššie. Pri zohľadnení zjavne nadhodnotenej výšky škody a podhodnotených nákladov na letecké postrekovanie je ekonomická efektívnosť a opodstatnenosť celej operácie veľmi sporná.

Vo vyjadrení Lesov SR š.p. je uvedené, že “majiteľ lesa, obhospodarovateľ lesa, je zo zákona povinný vykonať preventívne opatrenia na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov. Ak tak neurobí, porušuje zákon a dôjde k šíreniu škodlivých činiteľov na ďalšie zdravé porasty”. K uvedenému je potrebné uviesť, že v zmysle toho istého zákona má obhospodarovateľ lesa zároveň za cieľ hospodáriť v lesoch trvalo udržateľne, čo znamená hospodáriť takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov. Zámer na využitie leteckých postrekov v prostredí dubových lesov je v rozpore s týmto cieľom!

Zastavte to!

Na základe uvedeného ako aj na základe argumentácie uvedenej v našej výzve zo dňa 8. marca 2019 považujeme letecké postreky v dubových lesoch na Slovensku za zbytočné mrhanie verejnými finančnými zdrojmi a ich okaté zneužívanie na činnosť, ktorá je extrémne škodlivá pre prírodu a potenciálne aj pre ľudí. Nesúhlasíme s nimi a dôrazne preto opakovane žiadame Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby bezodkladne zamedzilo leteckej aplikácii postrekov proti mníške veľkohlavej či iným hmyzím „škodcom“ v dubových lesoch.

Toto stanovisko bolo pripravené v spolupráci s doc. Ing. Michalom Wiezikom, PhD.


Odkazy:

Výzva proti použitiu leteckých postrekov v dubových lesoch
Vyjadrenie Lesov SR

MY SME LES - občianska iniciatíva

Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.

info@mysmeles.sk

My sme les na Facebooku

My sme les na Instagrame