VYHYNIE TETROV HLUCHÁŇ - KURA MÚDREJŠIA AKO MY?

Slovensko by malo mať v štátnom symbole kuru Tetrova hlucháňa. Krásne zviera, ktoré je symbolom našich najvzácnejším lesov, ale aj symbolom našej hlúposti a neschopnosti ich chrániť.

Tetrov hlucháň má smolu. Ak zničíme staré lesy, zabijeme hlucháňa. V hospodárskych lesoch ani na holorube prežiť nedokáže. Už dnes mu hrozí vyhynutie. Možno by sa hodillo opýtať, kedy príde na rad človek? Sledujme spolu ako sa bude dodržiavať Program na záchranu hlucháňa, ktorý práve vstúpil do platnosti.

V čudnom “lese” sa neskryje

Aby mal hlucháň v zime čo jesť, potrebuje ihličie stromov. To sa ešte v našich lesoch dá nájsť aj dnes. Lenže nároky hlucháňov tým nekončia. Aspoň niektoré stromy by mali byť zavetvené až po zem, alebo by v podraste mali byť skupinky mladších stromov. Tam sa hlucháne ukrývajú pri útoku orla alebo iného predátora. Nájsť les s korunami ihličnanov siahajúcich po zem je dnes už ťažšie. Lesnícke tabuľky udávajú optimálny počet stromov na hektár lesa. A ten je omnoho vyšší ako v prirodzenom lese. Stromy rastúce príliš husto vedľa seba si vzájomne tienia a konkurujú. Spodné konáre preto vysychajú. Hlucháň by nikdy neriskoval prechádzku v takomto čudnom lese.

Hustý hospodársky les, nevhodný pre hlucháňa

A čo kuriatka?

Mimo zimného obdobia hlucháne hľadajú potravu prevažne na zemi. Ako každá kura, ďobe hlucháň do všetkého čo sa hýbe. Hmyz je pre nich na jar dôležitý a kuriatka by bez neho neprežili vôbec. V starom prirodzenom lese je viac hmyzu, ale aj bylín a krov, ktoré lákajú hmyz a ukrývajú kuriatka. V lese sú dôležité aj drobné plochy bez vegetácie, kde sa po daždi kuriatka vysušia. Môže to byť aj vyvrátený strom porastený machom alebo aj koreňový koláč. Tie sú špeciálne dôležité. Obnažená pôda obsahuje drobné kamienky, ktoré hlucháne jedia, aby im v žalúdku pomohli s trávením ťažšie stráviteľnej potravy.

Sliepka hlucháňa

To je v skratke všetko, čo hlucháne potrebujú. Vlastne nie sú až také náročné. Keď to zhrnieme potrebujú len pár vecí: riedky ihličnatý alebo zmiešaný les, stromy zavetvené po zem, nejakú tú vegetáciu v podraste, menšie plôšky bez nej a odumreté stromy. V každom normálnom lese sú to bežné základné prvky. Lenže nič z toho v bežnom hospodárskom lese nie je. Ak aj je, tak určite nie na dostatočnej ploche.

A tak ako sa strácajú prirodzené horské lesy, rovnako klesá aj populácia hlucháňov.

A tak ako sa strácajú hlucháne, rovnako človek prichádza o lesy.

Odlesnené svahy Nízkych Tatier. Tu už hlucháne nemajú šancu.

Pár faktov

Slovensko 70. roky 20. storočia: 3500 hlucháňov žijúcich v slovenských horách na približne 175 000 hektároch starých horských lesov.

Slovensko dnes: počet hlucháňov klesol pod 1000 jedincov, klesla výmera súvislých celkov prirodzených horských lesov pod 50 000 hektárov, možno už aj pod 40 000 hektárov a tento trend pokračuje aj naďalej.

POĽANA, r.1950: 11 096 hektárov starých lesov, tetrov hlucháň tu žil súvisle na väčšine plochy tohto pohoria.

POĽANA r. 2000: 1500 hektárov starých lesov a hlucháňom na Poľane hrozí v blízkej budúcnosti vyhynutie.

Oblasť Harmanca: medzi rokmi 1969 a 2009 zaniklo 36 tokanísk. V tom istom čase tu bolo vyrúbaných 75% starých lesov.

Národný park Nízke Tatry: od roku 2004 zaniklo v dôsledku vyťaženia približne 7000 hektárov starých lesov a najmenej 24 tokanísk.

To, že čísla zodpovedajú realite, a že pokles počtu hlucháňov je úmerný ničeniu ich biotopov, je možné zistiť z viacerých dobre zdokumentovaných príkladov.

Hlucháň v prirodzenom horskom lese

KALAMITA alebo naša HLÚPOSŤ?

Pokles výmery starých lesov, a s nimi spojený pokles počtu hlucháňov, nie je možné ospravedlniť kalamitami. Tie tu síce v určitej miere boli, ale kalamita je prirodzenou súčasťou lesa a na vtáky nemá zďaleka taký vplyv, ako by sa mohlo zdať. Počet vtákov vo vyschnutom lese býva dokonca vyšší ako v zelenom lese. V odumretých stromoch sa pre nich nachádza veľa nových druhov potravy. No ostávajú tam aj zelené stromy, pretože kalamity ich nedokážu usmrtiť úplne všetky. To prichádza až s ťažbou dreva… A čo tetrov hlucháň?

Dá sa to aj inak

V Tichej a Kôprovej doline kalamity od roku 2004 nespôsobili zánik žiadneho tokaniska. Naopak, postupne sa tu objavujú nové lokality a populácia hlucháňa začína opäť rásť.

Tokajúci hlucháň vo “vyschnutom” lese

V pondelok 16.apríla 2018 konečne vstúpil do platnosti Program na záchranu hlucháňa. Už roky sa ho snažili presadiť ochranári. Až teraz aj vďaka tlaku verejnosti a iniciatíve My sme les začal tento Program platiť. Avšak najdôležitejšie je ako sa zachovajú obvodné úrady životného prostredia , ktoré majú oprávnenie zastaviť ťažbu a my vieme, ako to na Slovensku chodí. Budeme to prísne sledovať spolu s ochranárskymi organizáciami a budeme vás informovať. Váš tlak a šírenie informácií ďalej je pomocou nám aj hlucháňovi.

foto: Karol Kaliský, Robert Straka a Juraj Žiak

Podporiť aktivity na záchranu Tetrova hlucháňa, môžete cez Arolla fond TU

Prečítajte si aj: Zhrnutie vedeckých poznatkov týkajúcich sa úbytku biotopov hlucháňa hôrneho .
Prečítajte si aj: https://domov.sme.sk/c/20804696/zivotne-prostredie-hluchan-tetrov-zachrana-hluchana.html

MY SME LES - občianska iniciatíva

Sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa zastavila devastácia národných parkov a vzácnych lesov na Slovensku.

info@mysmeles.sk

My sme les na Facebooku

My sme les na Instagrame

Pridaj sa

Je nás už 66313